Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prístupová cesta a stavebné povolenie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Vážený pán Halama,

z Vášho blogu je zrejmé, že ste právnik pohybujúci sa v stavebnom práve, ja som zase stavebným inžinierom s určitým právnym povedomím, ktorý som mal možnosť stavebný zákon v praxi priamo aplikovať. V mojom prípade pod aplikáciou rozumiem mnou vypracúvané rozhodnutia na prvostupňovom i druhostupňovom stavebnom úrade, ktorých správnosť - zákonnosť boli v určitých prípadoch posudzované odvolacím orgánom, krajským či Navyšším súdom SR vrátane príslušných prokuratúr. Uvádzam, že na rozdiel od Vás nie som autorom odborných publikácií.

So všetkou úctou si Vás dovoľujem zaradiť medzi právnikov, ktorí pomerne rigorózne vysvetľujú konkrétne ustanovenia stavebného zákona a som si vedomý toho, že Váš blog nemôže obsahovať podrobnejšie zdôvodnenia, na ktorý však chcem reagovať nasledovne:

Keďže práca na stavebných úradoch (pri rozhodovaní) spočíva výlučne na individuálnych správnych aktoch, dovolím si vysloviť iný názor na niektoré detaily vo Vašom blogu, pretože môžu vyvolávať mylný dojem, ako sa môžu alebo majú nižšie uvedené podobné prípady riešiť:

"Čas zhotovenia prístupovej cesty sa vymedzuje iba vo vyhláške č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej musí byť prístupová cesta zhotovená v čase užívania stavby, t. j. v čase keď stavebný úrad povoľuje jej užívanie vydaním kolaudačného rozhodnutia."

V praxi je to problém, pretože nie je pravdepodobné, že pred kolaudáciou rodinného domu by som mohol vybudovať prístupovú cestu bez povolenia.

"Stavebník teda môže prístupové komunikácie vybudovať do vydania kolaudačného rozhodnutia. Ak by stavebný úrad žiadal niečo iné, napríklad existenciu prístupovej cesty už v čase vydania stavebného povolenia, konal by nad rámec zákona a tým by porušil jeden zo základných princípov verejného práva uvedený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše by tým mohlo dôjsť k nepríjemnej situácii, že by stavebníci museli vybudovať cestu k stavbe skôr, ako by mali istotu, že bude povolená aj samotná stavba."

V praxi som sa nestretol s tým, že kým stavebník nemá povolenú a skolaudovanú prístupovú komunikáciu, nedostane povolenie na rodinný dom.

Ako akýsi odstrašujúci príklad ste si vybrali pod bodom č. 6 z ktoréhosi rozhodnutia, podľa ktorého ".. stavebné povolenie na komunikáciu si stavebník zabezpeči pred vydaním stavebných povolení na rodinné domy.. "

Uvádzate, že také čosi nemá oporu v zákone. Že to ten stavebný úrad takto nešťastne nafomuloval, je vec jedna. Z tejto formulácie vyvolávate dojem, akoby si stavebník mal zabezpečiť stavebné povolenie na kompletné komunikácie na súbor rodinných domov. Pritom táto situácia môže vyplynúť z rôznych individuálnych správnych aktov, napr. zo samostatného územného rozhodnutia pre skupinu rodinných domov, kde sa umiestňujú len inžinierskej siete a komunikácie, možno z územného rozhodnutia, kde sú umiestňované aj rodinné domy a to v závislosti na tom, či je tam len obyčajný územný plán obce alebo je tam aj podrobnejší územný plán zóny. Len pripomínam, že ak sú napr. komunikácie umiestnené v súlade s územným plánom, tieto sú bez debaty verejnými komunikáciami bez ohľadu na to, kto je vlastníkom pozemku, samotnej komunikácie, aký subjekt napr. dostal stav. povolenie na komunikáciu, na koho je komunikácia skolaudovaná. Takúto komunikáciu ako verejnú spravuje obec ako príslušný cestný správny orgán, atď.
Preto z Vami uvádzanej podmienky č. 6 z rozhodnutia nie je zrejmé, či ten ixtý stavebník rodinného domu v poradí má mať povolenie od špeciálneho stavebného úradu
 

 

Preto z Vami uvádzanej podmienky č. 6 z rozhodnutia nie je zrejmé, či ten ixtý stavebník rodinného domu v poradí vo svojom projekte stavby má mať povolenie od špeciálneho stavebného úradu len na parkovacie plochy a na prípadnú komunikáciu vyúsťujúcu na budúcu verejnú komunikáciu, atď.

Nie celkom rozumiem Vášmu odkazu na prípad rodinného domu, na ktorý sa vydáva rozhodnutie o umiestnení stavby v spojení so stavebným konaním. Ak sa má aplikovať § 39a ods. 4 stavebného zákona, v takomto zjednodušenom prípade zvykne byť jediným povoľujúcim orgánom všeobecný stavebný úrad, ktorý nemá dôvod vyžadovať akékoľvek predchádzajúce rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu.

"Obvykle, napríklad pri jednoduchších stavbách ako sú rodinné domy, býva územné konanie spojené so stavebným konaním. V zložitejších prípadoch, napríklad ak sa v nejakej lokalite rozhoduje naraz o umiestnení viacerých domov a súvisiacej infraštruktúry, bývajú územné konanie a stavebné konanie oddelené. V takom prípade niekedy dochádza k tomu, že v územnom rozhodnutí stavebný úrad uloží stavebníkovi, aby si stavebné povolenie na prístupovú komunikáciu zabezpečil pred stavebným povolením stavby (obrázok nižšie). Takáto podmienka pre vydanie stavebného povolenia však opäť nemá v zákone oporu."

Táto výčitka (nemá oporu v zákone) - mal by byť smerovaná priamo danému stavebnému úradu a neuvádzať ju ako obvyklú prax stavebných úradov. Je trochu mätúce uvádzať z 2923 existujúcich stavebných úradov rozhodnutie jedného stavebného úradu. Zdôrazňujem to preto, že ja určite, zrejme ani Vy nemáte k dispozícii kompletný spisový materiál, na základe ktorého by bolo možné jasne vyargumentovať stanoviská v prípade rozdielnych názorov.

"Prístup k pozemku a spoluvlastníctvo

Časté sú situácie, keď si chce stavebník zabezpečiť prístupovú cestu cez pozemky, ktorých je spoluvlastník. V takom prípade je potrebné rešpektovať rozhodovací mechanizmus pri podielovom spoluvlastníctve (podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka). Je teda potrebné, aby používanie pozemku na účel prístupovej cesty schválili majitelia nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníckych podielov. ".

Nie som som istý, či v súvislosti so stavebným konaním a prístupovou cestou vhodne poukazujete na § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tom §-e sa hovorí o hospodárení so spoločným majetkom - v stavebnom konaní nech mám akokoľvek veľký spoluvlastnícky podiel na prístupovej komunikácii - stačí ak ho mám a bez obmedzenia, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov mám právo prístupovú komunikáciu trebárs i ako účelovú používať.

S úctou
1 Cozmopolita
 

vdaka

čo sa týka rigoroznosti môjho právneho výkladu... neviem, nezdá sa mi...skôr sa mi zdá, že niektoré stavebné úrady si z jedného paragrafu zákona dokážu vyvodiť tri rôzne pravidlá, podľa toho ako sa im to hodí v určitom prípade... ja som toho názoru, že v stavebnom práve,a ako v každom inom, by sa mal každý paragraf vykladať len jedným spôsobom a malo by sa vždy z neho vyvodiť vždy to isté pravidlo. To mi nepríde ako rigorozny prístup. Za postrehy a nazor vdaka.
 

 

možno by som mnou spomenutú "právnu rigoróznosť" v praxi nahradil asi tak, že na stavebných úradoch by mali pracovať architekti a stavební inžinieri, ktorých by pri každom individuálnom správnom akte mali udržiavali v mantineloch právnici.

Trochu mi vadí, že na stavebných úradoch akoby dominovali právnici, na krajskom či najyyššom súde zase právnici sú tí, ktorí rozhodujú, či je stavba zákonne umiestnená či povolená. Isteže, súdy si tu i tam privolávajú znalcov z odboru stavebníctva, atď.

Dovoľte mi však nesúhlasiť s časťou Vašej reakcie " ja som toho názoru, že v stavebnom práve,a ako v každom inom, by sa mal každý paragraf vykladať len jedným spôsobom a malo by sa vždy z neho vyvodiť vždy to isté pravidlo.". Ako neprávnik nie som toho názoru, že každý paragraf by sa mal vykladať len jedným spôsobom. Znovu z praxe (začínal som so stavebným zákonom, ktorý platil do 1.10.1976) ako stavbár v rámci správnej úvahy si myslím, že som "povolanejší" nasmerovať rozhodnutie vľavo alebo vpravo samozrejme v intenciách zákona. Dovoľujem si vysloviť túto úvahu aj preto, že som síce odborne spôsobilá osoba na prácu na stavebnom úrade, ale značné úsilie musím vynaložiť na to, aby som bol presvedčený o tom, že som dokázal prečítať a správne rozumieť územnému plánu tej-ktorej obce, na základe čoho potom navrhujem ako pracovník odvolacieho orgánu, ktoré rozhodnutie (územné či stavebné) prvého stupňa zrušiť, potvrdiť alebo zmeniť.

Akonáhle zistím, že napr. odvolateľa zastupuje advokát, mimoriadne zvyšujem pozornosť, kde zmäkčujem napr. vykladanie daného paragrafu advokátom a v rámci správnej úvahy v možných intenciách a vkladám tam "moju stavbárinu, zdravý sedliacky rozum a logické úvahy" pričom som si vedomý toho, že v inom prípade pri tom istom §-e (paragrafoch) som to nasmeroval ináč, ako prípad, ktorý mám na stole.

Dúfam, že sa mi podarí dostať k Vašim publikáciám - iste mi ako laikovi uveríte, že nedostatočne ovládam pozemkové právo. Upokojuje ma vedomie, že len málo právnikov ovláda pozemkové právo, ktoré považujem takmer za samostatnú vednú disciplínu.
Vďaka za možnosť výmeny názorov.

1 Cozmopolita
 

...

Procesnú stránku veci by mali riešiť právnici, tí sú podľa mňa najpovolanejší dozerať na dodržanie zákona a ochranu práv účastníkov, ale aj verejného záujmu. Samozrejme, že na stavebných úradoch by mali mať k dispozícii aj odborníka zo stavebníctva, lebo ťažko právnik posúdi statiku budovy alebo urbanistické riešenie. Podobná situácia je aj na iných úsekoch - lesníctva, katastra, školstva... Správna úvaha je je jedna vec a vykladať jeden paragraf viacerými spôsobmi je druhá vec. Ale aj správna úvaha musí byť používaná konštantným spôsobom - t. j. obdobné prípady posudzovať rovnako (to prikazuje aj zákon), nerobiť neodôvodnené rozdiely. Len takýto postup je predvídateľný a v súlade s princípom právnej istoty ako nevyhnutnej súčasti právneho štátu. Územné plány sú napísané pomerne odborným jazykom, pritom by mali byť určené verejnosti a teda mali by byť písané (podobne ako zákony) prístupným, hovorovejším jazykom. ťažká zrozumiteľnosť právnych predpisov je ale problém aj v Stavebnom zákone, či na úseku katastra.
 

Pán Halama,

v mojich príspevkoch som Vám naznačil, a teraz len upresňujem, že 10 rokov som pracoval na stavebnom úrade a ostatných 10 rokov pracujem na odvolacom orgáne ako i to, že s predchádzajúcim stavebným zákonom vrátane terajšieho pracujem od júla 1967. Z Vašej predchádzajúcej reakcie ste pre mňa vyvolali dojem, že na stavebnom úrade ste pracovali len veľmi málo alebo dokonca vôbec.

Divím sa Vašej úvahe, že na stavebnom úrade by mali pracovať aj odborníci na stavebníctvo. Z toho mi analogicky vyplýva, že pripúštate, že i v lekárňach by mohli alebo mali pracovať magistri farmácie.

Nemám v úmysle ďalej v tejto diskusii pokračovať, len Vám oznamujem, že územné plány majú byť odborne spracované celkom určite podľa vyhlášky č. 55/2001 Z.z., nie sú spracované zrozumiteľne pre verejnosť, sú len k dispozícii ako verejné listiny. Stavebný zákon síce nepozná pojem "územnoplánovacia informácia", ale do územných plánov chodievajú nazerať zväčša odborníci (zväčša sú prístupné na internete), ktorí následne pre svojich klientov vypracúvajú buď dokumentácie pre územné rozhodnutie alebo projekty stavby podľa vyhlášky č. 453/2000 Z.z.

Že sa právnik ťažko vyzná v statike alebo v urbanizme, to Vám verím, možno stavebný inžinier alebo absolvent priemyselnej školy stavebnej to má o niečo ľahšie. Zjednodušene ako vedúci pracovník na stavebnom úrade som v minulosti v jednom konkrétnom prípade jednoznačne zapochyboval o výkresoch statiky ako i o samotnom statickom výpočte do takej miery, že som sa oficiálne obrátil na Slovenskú komoru stavebných inžinierov dúfajúc, že menovanému statikovi po preskúmaní projektu odoberú "pečiatku". Dostal som oficiálnu odpoveď, že v rámci občiansko-právnych vzťahov je projektant zodpovedný za svoju činnosť, žiadne preskúmanie, atď. nenastalo. Z listu som vydedukoval, že ak by sa barák zrútil, stavebný úrad i SKSI sú z obliga - investor resp. budúci vlastníci bytov nadstavovaného objektu sa môžu s projektantom súdiť. To len na margo.

Veľmi som rozladený na tému "správna úvaha", "princíp právnej istoty", "obdobné prípady posudzovať rovnako".

Ubezpečujem Vás, že počas mojej 53 ročnej praxe najmä za uplynulých 20 rokov na stavebnom úrade som s úžasom čítal (nie raz) rozhodnutie krajského súdu to, že je to biele a o tej istej stavbe najvyšší súd rozhodol, že je to biele. Minulý rok som bol tak rozladený nad jedným rozsudkom krajského súdu, že ako laik som vypracoval kasačnú sťažnosť na 90% s tým, že to napokon právnik ukočíroval do správnej formy podľa Ssp. Teraz čakám, čo s tým spraví Najvyšší súd SR.

Nebyť citácie vo Vašom blogu z nejakého rozhodnutia, by som bol možno len zbežne prebehol obsah Vášho blogu. Viete pán Halama, vo svojich 30-rokoch som bol presvedčený, že dokážem zemeguľu točiť opačným smerom, v 50-ke som už mal veľmi široké ramená a teraz som dospel k poznaniu, že viem, že nič neviem, alebo len veľmi málo. Myslím, že toto čaká aj Vás - prajem Vám, aby sa Vám čo najviac darilo vo Vašej profesii - podľa toho, na čo sa špecializujete.

S úprimným pozdravom
1 Cozmopolita
 

 

..KSÚ - stavba je biela, NS SR - stavba je čierna..
 


Najčítanejšie


  1. Július Kovács: Fico členovia Smeru, Hlasu boli zmazaní z obchodného registra. Čižnárove peklo na rozlúčku 5 644
  2. Martin Fletcher: Prodej vstupenek na Winter Classic začne v pondělí 27. července 1 031
  3. Jozef Ivan: Nedávno to konštatoval aj Róbert Fico alebo Pančované osobnosti 456
  4. Vladimír Krátky: Sulík odvolal riaditeľku SOI . Konečne . 428
  5. Ondrej Putra: Naozaj veľa trhaviny v Libanone? 361
  6. Vladimír Čuchran: Vodné centrum, košický aquapark 288
  7. Mišo Šesták: Ako 230 československých vojakov zosmiešnilo tisíc maďarských v boji o "Tóthország" 158
  8. Soňa Bulbeck: Prečo ľudia klamú?! 143
  9. Karol Turza: Spomienky na VK (Vojenskú katedru) SVŠT – Strojníckej fakulty v rokoch 1985-87, II. časť 139
  10. Miroslav Babič: Ako jednoducho vybabrať s konšpirátormi 134

Rebríčky článkov


  1. Július Kovács: Fico členovia Smeru, Hlasu boli zmazaní z obchodného registra. Čižnárove peklo na rozlúčku
  2. Štefan Vidlár: Pandémija blbosci
  3. Olívia Lacenová: Striebro sa konečne prebralo z letargie
  4. Vladimír Krátky: Sulík odvolal riaditeľku SOI . Konečne .
  5. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle XIII. Žilinské fragmenty.
  6. Jozo Peric: Infobip je prvým chorvátskym jednorožcom s investíciou 200 miliónov dolárov
  7. Miriam Studeničová: Čo nám chce povedať choroba?
  8. Július Kovács: „Ja keby som mal tú moc spravím také Harakiri, len by sa tu prášilo“ !
  9. Lukáš Baloga: Čím sa táto kríza líši od ostatných? Predovšetkým ochotou riskovať
  10. Martin Krištoff: Saudská Arábia zaznamenala v druhom štvrťroku deficit 29 miliárd dolárov, kvôli poklesu pr


Už ste čítali?