Základy práva V.: Organizácia štátu a právne princípy

Autor: Ondrej Halama | 4.10.2020 o 21:09 | (upravené 19.10.2020 o 20:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  137x

Právo je všade naokolo, no málokto sa v ňom orientuje. Príručka Základy práva pre každého má čitateľom poslúžiť v bežnom živote, ale aj pri čítaní mojich článkov o nehnuteľnostiach. Tu je 5. kapitola.

5. Organizácia štátu a právne princípy

Slovenská republika je štát a štátnu moc vykonáva pomocou štátnych orgánov. Organizácia štátnych orgánov (forma vlády) je určená najmä ústavou ako základným zákonom štátu. 

Štátne orgány takmer v každom štáte rozdeľujeme medzi tri zložky štátnej moci:

a) orgány zákonodarnej moci,

b) orgány výkonnej moci,

c) orgány súdnej moci.

Hovoríme o tzv. trojdelení štátnej moci. Vychádza sa pritom z myšlienky, že ak štátnu moc rozdelíme medzi viacero orgánov (a ľudí), bude ťažšie zneužiteľná. Touto myšlienkou sa zaoberali filozofi ako Aristoteles, Montesquieu, Locke a ďalší.

Podľa Ústavy SR medzi naše najvyššie ústavné orgány patria: a) parlament (zákonodarná moc), b) prezident a vláda (výkonná moc), c) súdy a súdna rada (súdna moc).

Jednotlivé moci sa majú navzájom kontrolovať, na čo slúži tzv. systém bŕzd a protiváh. Tento systém je založený na tom, že každá zo zložiek moci má určité nástroje, ktoré patria inej moci, a týmito nástrojmi sa môžu vzájomne kontrolovať. Napríklad prezident ako predstaviteľ výkonnej moci má právomoc udeliť milosť (odpustiť trest), teda má oprávnenie, ktoré patrí súdnej moci a môže tak napraviť zlyhanie súdu.

Prokuratúra je podľa našej ústavy postavená mimo všetky tri zložky moci. Je však zrejmé, že ako orgán dohliadajúci na zákonnosť by mala patriť do súdnej moci. V skutočnosti je pod silným vplyvom zákonodarnej moci, keďže parlament navrhuje prezidentovi, koho má vymenovať za šéfa prokuratúry (generálneho prokurátora). Aj to je jedna z príčin, prečo je u nás prokuratúra pod silným politickým vplyvom.

5.1. Aká forma vlády je na Slovensku?

Slovenská republika sa často zaradzuje medzi parlamentné republiky, no toto tvrdenie je veľmi zjednodušené, dokonca až zavádzajúce. Kým prezidentská forma vlády vychádza z trojdelenia moci, parlamentná forma vlády je založená na dominancii zákonodarnej moci, ktorej je podriadená výkonná zložka moci. V parlamentnej republike teda ide v podstate len o deľbu moci medzi súdnu a zákonodarnú moc (ktorá riadi aj výkonnú moc). Moderné parlamentné republiky postupne oslabujú dominantné postavenie zákonodarnej moci a preberajú prvky prezidentskej republiky. To sa deje aj u nás. Napríklad od roku 1999 volia prezidenta občania, čím sa prezident osamostatnil od zákonodarnej moci, keďže dovtedy ho volil parlament. Súčasne s touto zmenou došlo aj k väčšiemu osamostatneniu vlády, ktorej predsedu menuje práve prezident. Preto je presnejšie, keď o SR hovoríme ako o parlamentno-prezidentskej republike.

5.2. Európska únia

Na základe referenda sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie (EÚ). To znamená, že Slovenská republika preniesla časť svojej štátnej moci na EÚ. Ide najmä o právomoci v oblasti spoločného trhu, dopravy, ochrany spotrebiteľa, zahraničnej politiky a spolupráce v trestných konaniach. Ostatné kompetencie naďalej patria Slovenskej republike. Slovenčina je jedným z úradných jazykov EÚ a preto sa možno na orgány EÚ obracať aj v našom jazyku.

5.3. Policajný štát a právny štát

Podľa spôsobu vykonávania štátnej moci rozlišujeme tieto politické režimy:

- právne štáty (demokratické) a

- policajné štáty (totalitné).

Niektoré štáty sú založené na mixe totalitných a demokratických prvkov. V súčasnosti nájdeme výrazné totalitné prvky vo väčšine krajín sveta (napr. Čína, Rusko).

Aký je rozdiel medzi právnym a totalitným štátom? V právnom štáte je kladený dôraz na dodržiavanie ľudských práv a na právnu istotu jednotlivca. V policajnom štáte je naopak kladený dôraz na právomoci štátu a dochádza k častému zneužívaniu moci. Kým v právnom štáte môžu štátne orgány konať len spôsobom uvedeným v zákone, v policajnom štáte môžu štátne orgány robiť čokoľvek, čo im právo nezakazuje, niekedy dokonca konajú protiprávne. V policajnom štáte je preto konanie štátnej moci ťažko predvídateľné a právna istota jednotlivca je nízka. Za štát s totalitnými praktikami sa považuje napríklad aj Československo v rokoch 1948-89.

Slovenská republika sa zaradzuje medzi právne štáty a preto v nej platia aj princípy právneho štátu:

a) princíp zákonnosti – štát môže konať len spôsobom uvedeným v zákone (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR),

b) princíp deľby moci – štátna moc sa delí na tri základné zložky (súdnu, zákonodarnú a výkonnú), ktoré sa vzájomne kontrolujú, tým sa má zabrániť zneužívaniu moci,

c) princíp suverenity ľudu – štátna moc pochádza od občanov (čl. 2 ods. 1 Ústavy SR),

d) ochrana ľudských práv (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR),

e) princíp právnej istoty – štátne orgány konajú predvídateľne a zákony by sa nemali často meniť.

Vznik príručky „Základy práva pre každého“ a tohto článku podporili: Advokátska kancelária BURDA LEGAL a realitný maklér JEDINÝ.

Celé znenie príručky nájdete v tlačenej verzii (vyjde o pár dní), alebo v elektronickej verzii tu.

Zoznam kapitol:

1. Čo je právo? Ako vzniklo? 
2. Právne predpisy, ich platnosť a právna sila 
3. Ako nájsť zákon (iný právny predpis)? 
4. Právne odvetvia
5. Organizácia štátu a právne princípy
6. Právnické povolania a verejné funkcie 
7. Občianske (civilné) právo
8. Správne (administratívne) právo
9. Trestné právo 
10. Obchodné právo, podnikanie, živnosti 
11. Pracovné právo

Ak chcete dostávať moje články na e-mail, pridajte si ma k obľúbeným blogerom (červené tlačítko pod mojím profilom).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.


Už ste čítali?