Je právne možné odobrať vysokoškolský titul?

Autor: Ondrej Halama | 27.7.2020 o 5:42 | (upravené 27.7.2020 o 11:53) Karma článku: 2,87 | Prečítané:  671x

Aktuálna téma prináša aj mnohé právne otázky. Minister školstva Gröhling na tlačovej konferencii tvrdil, že odnímanie titulov je nereálne a retroaktívne, dokonca že by išlo o narušenie právnej stability...

V jednej vete sa tak minister dotkol troch právnych otázok, ktoré bývajú v médiach riešené aj pri iných kauzách. Ide o tieto problémy:

1. Je odobranie titulov právne reálne?
2. Kedy je prípustná retroaktivita?
3. Čo je to právna stabilita a na čo slúži?


1. Je odobranie titulov právne reálne?

Odoberanie titulov je možné. V práve to nie je nič nové. Napríklad náš Trestný zákon pozná možnosť odobratia čestných titulov. Nie vysokoškolských, ale čestných. Ide o druh trestu, ktorý je možné uložiť páchateľovi trestného činu (§ 63 Trestného zákona). 

Je tu ale jeden spôsob, ktorým možno odoberať aj vysokoškolské tituly. Vysoké školy považujeme  z hľadiska práva za orgány verejnej správy, ktoré, podobne ako okresný úrad alebo polícia, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov. Rozhodujú najmä o tom, či boli splnené podmienky pre skončenie štúdia. Podobne, ako okresný úrad vydáva rozhodnutia, vysoké školy vydávajú osvedčenia o úspešnom ukončení štúdia a získaní titulu – diplomy. Podobne ako môže súd zrušiť nezákonné rozhodnutie okresného úradu, možno zrušiť aj nezákonné vydanie vysokoškolského diplomu. Správny súdny poriadok (SSP) umožňuje prokurátorovi podanie žaloby proti nezákonnému rozhodnutiu, alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177). Vydanie diplomu spĺňa definíciu opatrenia ako je uvedená v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Problémom ale je, že lehota na podanie žaloby (resp. protestu) proti nezákonnému opatreniu je pomerne krátka (3 roky) a v medializovaných kauzách by to už vo väčšine prípadov nebolo možné. 

Ak teda minister tvrdí, že odoberanie titulov je nereálne, z pohľadu platného práva má pravdu - vo väčšine medializovaných prípadoch už lehoty uplynuli (Matovič, Kollár). Z pohľadu prijatia nového zákona však nejde o nič nereálne a zákon by mohol určiť nové lehoty, ktoré by sa vzťahovali aj na medializované prípady. 

2. Kedy je prípustná retroaktivita?

Retroaktivitu rozdeľujeme na pravú a nepravú. Nepravá  retroaktivita je pomerne bežná – ide o situáciu, keď právny predpis mení právne vzťahy vzniknuté pred prijatím zákona. Ide napríklad o zvýšenie daní z nehnuteľností, alebo zavedenie akýchkoľvek iných práv a povinností, ktorými sa menia existujúce právne vzťahy. Nepravá retroaktivita teda pôsobí iba do budúcnosti, od účinnosti zákona. V prípade zavedenia ďalšej možnosti odoberania titulov, alebo v prípade zavedenia dlhšej lehoty na odoberanie titulov teda ide o nepravú retroaktivitu. Zákon nemení vzniknuté vzťahy spätne, ale mení ich do budúcnosti - zavádza nové práva a povinnosti, napríklad by zaviedol právomoc odňať nezákonný vysokoškolský titul v lehote 20 rokov od jeho získania. Nešlo by teda o spätnú účinnosť, len by pribudla možnosť efektívnejšieho odoberania nezákonne získaných titulov.

Na druhej strane pravá retroaktivita pôsobí do minulosti, to znamená, že podľa nového zákona sa posudzuje aj správanie (napr. vypracovanie diplomovej práce), ku ktorému došlo pred účinnosťou tohto zákona, teda v čase kedy bol účinný ešte starší zákon. Zákon teda mení práva a povinnosti so spätnou účinnosťou, t. j. to čo bolo pôvodne urobené legálne, spätne považuje za urobené nelegálne, alebo naopak. Napríklad, keby zákon so spätnou účinnosťou zmenil podmienky na získanie titulu a všetky tituly, ktoré boli zákonne získané podľa starších predpisov by vyhlásil za získané nezákonne.

Právna veda považuje pravú retroaktivitu v právnom štáte za neprijateľnú a za vážny zásah do právnej istoty. Sú ale prípady, keď sa pravá retroaktivita vo verejnom záujme pripúšťa. S tým sme sa mohli stretnúť počas koronakrízy, keď niektoré zákony so spätnou účinnosťou predlžovali lehoty, ktoré už raz uplynuli (napr. § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z.). Na základe pravej retroaktivity boli posudzované aj zločiny spáchané nacistami za druhej svetovej vojny.

V prípade politikov – plagiátorov, však nie je potrebné schvaľovať zákony s pravou retroaktivitou, pretože plagiáty boli, sú, aj budú nezákonné. Uvažuje sa len nad zavedením pružnejšej možnosti odoberania titulov, ktorá by prípadne umožnila odobrať titul aj po desiatich, či viac rokoch.

3. Čo je to právna istota a na čo slúži?

Právna istota (alebo právna stabilita) je stav, keď občania do určitej miery dokážu predvídať správanie štátu a zákony sa nemenia príliš často. Štát, kde vládne právna istota, chráni práva občanov a jeho orgány postupujú podľa platného práva. Účelom právnej istoty nie je ochrana podvodníkov, plagiátorov, ani politikov. Odvolávať sa pri úvahách o odoberaní titulov na právnu istotu nie je preto na mieste. Naopak, odobratím nezákonného titulu by sa posilnilo dodržiavanie práva, keďže by došlo k odstráneniu nezákonného stavu a tým by sa posilnila aj dôvera v štát a jeho inštitúcie.


Momentálne pracujem na projekte bezplatnej online príručky s názvom Základy práva pre každého. Projekt môžete podporiť tu

 

Tagy: #odnatie #titulu #odobratie #titul #akademicky #plagiat #plagiator #diplomovka #diplomovky #retroaktivita #zrusenie #titulov

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Vojde Robert Fico do krčmy (píše Samo Marec)

Tu, v spoločnosti Harabina a Kotlebu, je teraz doma.


Už ste čítali?