Prístupová cesta a stavebné povolenie

Autor: Ondrej Halama | 3.7.2020 o 21:41 | (upravené 12.8.2020 o 11:34) Karma článku: 5,45 | Prečítané:  3138x

Otázkou prístupovej cesty sa musia stavebníci aj stavebné úrady zaoberať v územnom, stavebnom a následne aj v kolaudačnom konaní. Vznikajú pri tom rôzne právne situácie a nejasnosti, ktoré sa v tomto článku pokúsim ozrejmiť. 

Čo je v zákonoch?

Podľa ustanovenia § 47 písm. b) Stavebného zákona (SZ), stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. 

Podľa § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.

Podľa usmernenia ministerstva výstavby č. 2011/2930/V-1715-2 je možné za istých podmienok predčasne povoliť aj užívanie stavby bez prístupovej komunikácie.  

Zmysel prístupovej cesty

Aby mali vyššie uvedené predpisy o prístupovej ceste zmysel, je potrebné, aby mal stavebník právnu možnosť použivať prístupové komunikácie, a aby boli prístupné z verejnej komunikácie (napr. vo vlastníctve štátu, či obce). Účelom prístupu ku stavbe nie je samotná existencia prístupových komunikácii, ale najmä možnosť ich užívania, teda sprístupnenie stavby. Bolo by absurdné, aby stavebný zákon umožňoval budovanie stavieb, ku ktorým sa nedá dostať, t. j. sú neprístupné z verejnej komunikácie. 

Čas zhotovenia prístupovej cesty

Účelom prístupu podľa § 47 SZ nie je zabezpečiť prístup na účely budovania stavby, ale na účely jej užívania, pretože § 47 neustanovuje podmienky za akých sa majú stavby stavať, ale čo majú už hotové stavby spĺňať (aké sa majú navrhovať). Svedčí o tom aj nadpis pred touto časťou zákona (Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb). Čas zhotovenia prístupovej cesty sa vymedzuje iba vo vyhláške č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej musí byť prístupová cesta zhotovená v čase užívania stavby, t. j. v čase keď stavebný úrad povoľuje jej užívanie vydaním kolaudačného rozhodnutia.

Stavebník teda môže prístupové komunikácie vybudovať do vydania kolaudačného rozhodnutia. Ak by stavebný úrad žiadal niečo iné, napríklad existenciu prístupovej cesty už v čase vydania stavebného povolenia, konal by nad rámec zákona a tým by porušil jeden zo základných princípov verejného práva uvedený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše by tým mohlo dôjsť k nepríjemnej situácii, že by stavebníci museli vybudovať cestu k stavbe skôr, ako by mali istotu, že bude povolená aj samotná stavba.

Obvykle, napríklad pri jednoduchších stavbách ako sú rodinné domy, býva územné konanie spojené so stavebným konaním. V zložitejších prípadoch, napríklad ak sa v nejakej lokalite rozhoduje naraz o umiestnení viacerých domov a súvisiacej infraštruktúry, bývajú územné konanie a stavebné konanie oddelené. V takom prípade niekedy dochádza k tomu, že v územnom rozhodnutí stavebný úrad uloží stavebníkovi, aby si stavebné povolenie na prístupovú komunikáciu zabezpečil pred stavebným povolením stavby (obrázok nižšie). Takáto podmienka pre vydanie stavebného povolenia však opäť nemá v zákone oporu.

Právne vzťahy k prístupovej ceste

Pre stavebné a územné konanie, tak ako pre takmer každé iné správne konanie, je rozhodujúci skutkový stav v čase vydávania rozhodnutia, teda stavebného povolenia alebo územného rozhodnutia. Stavebný úrad nerozhoduje len podľa toho, čo bolo podané pri prvej žiadosti, ale zohľadňuje aj následné zmeny žiadosti a všetky okolnosti, ktoré sa udiali do vydania rozhodnutia. Preukázať existenciu právneho vzťahu k prístupovej ceste teda možno až do vydania rozhodnutia. Podľa platného práva je irelevantné, či je právo k prístupovým komunikáciám zabezpečené vo forme verejnej komunikácie, vlastnej komunikácie, prenajatej komunikácie alebo vo forme vecného bremena (pozri aj § 139 ods. 1 SZ). Rozhodujúce nie je ani to, na ako dlho sú vecné bremeno alebo nájom zriadené. 

Trvalosť prístupovej cesty

Vlastníctvo prístupovej cesty, alebo stavby sa môže kedykoľvek zmeniť, nie je v právomoci správneho orgánu, aby vyžadoval prenajatie cesty na 10, 20 či 100 rokov. Rovnako nie je v právomoci stavebného úradu ani obmedzovať vlastníkov v tom, či a kedy zmenia právne vzťahy k stavbe, či k prístupovej komunikácii. To, ako dlho a na základe akých právnych vzťahov bude stavba užívaná, je len na rozhodnutí vlastníka. Vlastník môže so svojimi súkromnoprávnymi vzťahmi nakladať akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon nezakazuje (zásada zmluvnej voľnosti).

Prístup k pozemku a spoluvlastníctvo

Časté sú situácie, keď si chce stavebník zabezpečiť prístupovú cestu cez pozemky, ktorých je spoluvlastník. V takom prípade je potrebné rešpektovať rozhodovací mechanizmus pri podielovom spoluvlastníctve (podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka). Je teda potrebné, aby používanie pozemku na účel prístupovej cesty schválili majitelia nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníckych podielov. 

Viac sa o nehnuteľnostiach dozviete v mojej knihe Pozemky, Stavby, Byty

 

Tagy: #prístupová #cesta #stavebné #povolenie #konanie #stavba #spoluvlastník #trvanie

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.


Už ste čítali?