Je vodný tok súčasťou pozemku?

Autor: Ondrej Halama | 19.9.2019 o 11:15 | (upravené 19.9.2019 o 14:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2180x

Vodné toky (potoky a rieky) na území Slovenska vlastní štát. Vyplýva to z článku 4 Ústavy SR. Kto ale vlastní pozemok pod vodným tokom?  

Ľudia si často vodný tok stotožňujú s pozemkom. Vlastníka pozemku automaticky považujú za vlastníka vodného toku a naopak. Občiansky zákonník (§ 120) pritom jasne uvádza, že:

„Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“

Vodný zákon č. 364/2004 Z. z. definuje vodný tok pomocou komplikovanej formulácie a prináša do problematiky istý zmätok (§ 43 ods. 1):

„Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru.“

Uvedená definícia sa dá vykladať dvomi spôsobmi, a to tak, že:

  1.  korytá sú súčasťou zemského povrchu (pozemku),
  2.  korytá sú súčasťou vodného toku.

Z Občianskeho zákonníka, ako aj z definície koryta (§ 43 ods. 2, 3) sa dozvedáme, že správny výklad je podľa prvého bodu, t. j.  koryto je časť zemského povrchu (pozemku), nie vodného toku. Koryto nemôže byť súčasťou vodného toku aj preto, lebo vodný tok je „vodný útvar“. Koryto (pozemok) vodného toku teda môže mať iného vlastníka ako samotný vodný tok. Dôvodová správa k Vodnému zákonu tiež potvrdzuje, že kým vlastníkom vodného toku je vždy štát, vlastníkom vodného pozemku môže byť aj neštátny subjekt:

„Nové vymedzenie pojmu vodný tok vytvára právny priestor, aby v súlade s ústavným princípom rovnosti vlastníctva mohli byť vlastníkmi vodných stavieb, alebo pozemkov napríklad umelých vodných tokov aj neštátne subjekty.“

Napokon správnosť uvedeného výkladu vyplýva aj z časti Vodného zákona, ktorá rieši prípady zmeny koryta vodného toku.

Zmeny koryta vodného toku

Úmyselná zmena koryta vodného toku je zakázaná (§ 47). Nikto teda nemôže svojvoľne meniť smer toku podľa toho ako mu to vyhovuje. Prírodné vplyvy však zákon zakázať nemôže.

Ak sa pôsobením prírodných vplyvov zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Podľa Vodného zákona, ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

Posledná veta teda opäť potvrdzuje, že vlastník vodného toku a pozemku pod vodným tokom môže byť odlišný (inak by ho štát nemohol vyvlastniť, alebo získať dohodou). Vodný zákon (§ 45) zároveň upravuje, ako sa môže takáto situácia riešiť: odkúpením alebo vyvlastnením v prospech štátu.

Ako to bolo v minulosti

V pozemkovej knihe vedenej do roku 1964 sa zásadne neevidovalo vlastnícke právo k pozemkom pod vodnými tokmi. Tak, ako iné neknihované pozemky (napr. cesty),  boli aj tieto pozemky takmer vždy vo vlastníctve obce alebo štátu (verejný majetok). Ich vlastník sa v zásade nemenil, preto nemalo zmysel zapisovať ich do pozemkovej knihy.

Ústava ČSSR z roku 1960 uvádzala, že vodné toky sú majetkom štátu. Zákon o vodách z roku 1973 bližšie nevymedzoval, kto je vlastníkom pozemku pod vodným tokom. Uvádzal len, že „za pozemky tvoriace prirodzené koryto nepatrí náhrada, inak patrí náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.“. Hoci v zákone naďalej chýbala jednoznačná formulácia, právna prax aj literatúra považovala pozemky pod vodnými tokmi za vlastníctvo štátu, ktoré  štát nadobudol zo zákona dňom 1.4.1975 (dátum účinnosti zákona o vodách).

Vodný zákon č. 184/2002 zrušil zákon z roku 1973 a priniesol novelizáciu Občianskeho zákonníka. V Občianskom zákonníku tak prvý raz dochádza k jednoznačnému oddeleniu vodného toku a pozemku pod vodným tokom: „Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“ To platí dodnes.

Iba o dva roky na to (!) schválil parlament nový Vodný zákon (č. 364/2004 Z. z.), ktorý priniesol v súčasnosti platnú definíciu vodného toku. Túto nie príliš jednoznačnú definíciu som už vysvetlil vyššie.

Viac návodov, vzorov a judikátov nájdete v knihe Pozemky, Stavby, Byty. 

 

Tagy: #pozemok #vodný #tok #potok #rieka  #kataster #pozemková #kniha #nehnuteľnosti

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Branislav Benčat

Čoho sa Haščák bojí

Kontakt s Pentou môže byť čoraz rizikovejší.


Už ste čítali?