Poznáte 5 princípov našej demokracie? A pozná ich Kiska?

Autor: Ondrej Halama | 26.5.2018 o 21:48 | (upravené 2.9.2018 o 18:38) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  1965x

Je to ťažké pochopiť, keď prezident zverí vládu v štáte svojmu politickému protivníkovi. Je to nepochopením ústavného princípu deľby moci? Nedostatkom odvahy? Alebo mal úplne iný dôvod?

Pokračujem v predstavovaní princípov nášho štátu, ktorými sa dennodenne riadi (aj neriadi) Slovenská republika. Medzi päť najdôležitejších zaraďujem princíp deľby moci. Na vzniku tohto princípu sa podieľali napríklad filozofi ako Aristoteles, Locke, Montesquieu.

Podstatou tohto princípu je myšlienka, že zneužiť štátnu moc je ťažšie, ak je rozdelená medzi viacero osôb a viacero nezávislých orgánov. Z klasického delenia štátnej moci vychádza aj naša ústava (uvádza sa to aj v dôvodovej správe), ktorá rozlišuje moc:

  1. zákonodarnú (parlament),
  2. výkonnú (vláda, prezident, miestne úrady) 
  3. súdnu moc (súdy a súdna rada).

Každú z týchto mocí by mal vykonávať štátny orgán nezávislý od ostatných dvoch mocí. Dôležitou súčasťou deľby moci je aj existencia systému bŕzd a protiváh. Inými slovami: jednotlivé moci majú nástroje vzájomnej kontroly. Väčšinou majú určité oprávnenia, ktoré by mali patriť inej moci. Napríklad prezident môže udeliť milosť, čím do istej miery kontroluje súdnu moc a môže zabrániť justičnému omylu. 

Štátna moc je v každom štáte rozdelená trošku inak, niekde viac a niekde menej dôsledne. Napríklad vo Veľkej Británii je vláda menovaná z členov parlamentu, čo je v rozpore s požiadavkou nezávislosti zákonodarnej a výkonnej moci. V USA je princíp deľby moci dôslednejší, vláda je nezávislá na kongrese a plne podriadená prezidentovi. U nás bol najprv prezident volený parlamentom, a teda od neho závislý, no od roku 1999 bola voľba zverená občanom.

V čom Kiska zlyhal

Podľa našej ústavy, prezident menuje predsedu vlády a predseda menuje členov vlády. Na rozdiel od menovania napríklad generálneho prokurátora, kde parlament navrhuje prezidentovi kandidátov, je menovanie premiéra plne v rukách prezidenta. Citát z Ústavy SR:

„Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.“ (Čl. 110 ods 1)

Je preto zarážajúce a ťažko pochopiteľné, že Kiska zveril v roku 2016 túto funkciu svojmu hlavnému nepriateľovi – Ficovi a neskôr ďalšiemu členovi Smeru - Pellegrinimu.

V našej histórii je síce obvyklé, že prezidenti menujú toho, kto má väčšinu v parlamente, avšak táto zvyklosť je v rozpore s princípom, na ktorom je postavená naša ústava – s princípom deľby moci. Následkom takéhoto takmer „automatického“ dosadzovania premiérov je totiž ovládnutie výkonnej moci aj zákonodarnej tým istým subjektom (koalíciou). Ak má vláda väčšinu v parlamente, je vlastne vylúčené, aby sa tieto dve zložky moci navzájom kontrolovali. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde je v takom prípade zbytočným inštitútom bez šance na úspech. Následkom ovládnutia zákonodarnej aj výkonnej  moci je väčšia pravdepodobnosť zneužitia moci. Napríklad môže dôjsť k tomu, že polícia ako súčasť výkonnej moci nebude stíhať poslancov parlamentu, a tí polícii za odmenu schvália viac peňazí z rozpočtu na odmeny.

Niekto môže namietať, že vláda by nedostala dôveru. Ale prečo by ju nemala dostať? Prečo by parlament nemohol odsúhlasiť úradnícku vládu renomovaných odborníkov? Lebo by koalícia nemala potrebnú „stabilitu“ na vládnutie (údajné rozkrádanie)?

Aj za krátky čas akejkoľvek inej vlády by mohlo dôjsť k výmene ministrov a k nahradeniu toxických mocenských štruktúr, vrátane výmeny policajného prezidenta. Na takéto výmeny ústava nevyžaduje ani vyslovenie dôvery parlamentom.

Kiska znamená veľa pre vyváženie politických síl na Slovensku, ale je veľká škoda, že nemenoval svojho premiéra. Napríklad v Čechách s týmto problém nemajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Saudská Arábia priznala smrť novinára Chášukdžího

Zomrel vraj po bitke s ľuďmi, s ktorými sa na konzuláte zišiel.

DOMOV

Pri samovražde muža zadržaného pre Kuciaka preverujú aj cudzie zavinenie

Zverejnenie identikitu mladíka s jeho smrťou nemusí súvisieť, myslí si Lipšic.

DOMOV

Mladík zbil do krvi expriateľku. Dostal pokutu

Za zlomený nos dostal útočník len 1500 eur.


Už ste čítali?