Poznáte 5 princípov našej demokracie? Princíp zákonnosti

Autor: Ondrej Halama | 19.5.2018 o 11:45 | (upravené 19.5.2018 o 12:15) Karma článku: 1,74 | Prečítané:  466x

V televízii ma upútal výrok, že „Byť PROTI niečomu je ľahké, oveľa ťažšie je byť ZA niečo.“ Pripomenulo mi to internetové diskusie a jednoduché pseudoriešenia, ktoré tam často zaznejú. 

Asi nie je náhoda, že tento citát pochádza z filmu o boji Írska za nezávislosť, pretože keď prevládne nenávisť nad rozvahou, emócia nad rozumom, vtedy neraz prichádzajú na rad aj zbrane a utrpenie. V internetových diskusiách frustrovaní ľudia tiež niekedy vystupujú proti systému a dokonca volajú po revolúcii. Keď sa ich však spýtate, aký systém chcú zaviesť, obvykle nevedia odpovedať. Často mám pocit, že dobre nepoznajú ani systém, ktorý chcú zvrhnúť...

Náš „systém“, teda štát, je v základných rysoch určený našou ústavou, ktorá je právnym predpisom s najväčšou právnou silou. Ústava SR nie je výsledkom internetovej diskusie, ani krčmových rečí (i keď niektoré vety možno vznikli pri pive...). Nie je ani vynálezom právnikov, čo ju v 90. rokoch spísali. Ústava SR, podobne ako je tomu v iných štátoch, je text poskladaný z poznatkov ľudstva nahromadených od antiky až po súčasnosť. Rôzni filozofi a právnici ako Aristoteles, či Locke, sa už tisícročia snažia nájsť ideálnu formu štátu a ponúkajú rôzne odpovede na otázky: Prečo potrebujeme štát? Ako štát vylepšiť? Ako zabrániť zneužívaniu moci? O tom, čo sa dnes snažíme vtesnať do jedného päťriadkového komentára, sú v knižnici regály kníh.

Niektorí filozofi preferovali monarchiu, iní vládu aristokracie, či demokraciu, ďalší kombináciu všetkých. Jednoznačná zhoda medzi nimi nepanuje, ale takmer každý z nich si uvedomoval, že akýkoľvek systém môže byť zneužitý. Ideálny štát, ktorý odolá ľudským slabostiam, nikto nenašiel, avšak mnohé myšlienky (princípy) sa ukázali ako užitočné a čerpá z nich aj naša ústava. Postupne rozoberiem päť z nich, ktoré považujem za najdôležitejšie.

 

Princíp zákonnosti

Na živote filozofa Platóna môžeme dobre znázorniť, ako sa názor človeka mení pod vplyvom skúsenosti. Platón najprv presadzoval názor, že štátu má vládnuť múdry monarcha. Neskôr, po praktických skúsenostiach s panovníkmi dospel k názoru, že človek má sklon zneužívať moc, a preto by mal v štáte vládnuť zákon, ktorému bude podriadený aj panovník a štátne orgány.

Samozrejme, zákon taktiež do praxe uvádzajú ľudia, avšak sú aspoň niečím viazaní. To u neobmedzeného panovníka neplatí. Tam kde vládne samovládca pravidelne dochádza k zneužitiu moci a vzniká právna neistota jeho poddaných. Zásahy moci je ťažšie predvídať, zmena môže prísť kedykoľvek a bez varovania. V takom štáte nik nevie, či do ich dediny zajtra nedocvála panovník na koni a neunesie najkrajšie ženy. Lebo má proste náladu...

V právnom štáte, kde vládne zákon a právna istota sú ľudia spokojnejší, podnikavejší. Aj preto princíp zákonnosti nájdeme v ústavách mnohých štátov, vrátane našej. Väčšinou je vyjadrený tak, že štátne orgány môžu konať len spôsobom ustanoveným zákonom. To platí aj pre vydávanie podzákonných predpisov ako sú vyhlášky ministerstiev, či nariadenia obcí., ktoré možno vydávať len ak to zákon dovoľuje a len ak zákonu neodporujú. V Ústave SR je princíp zákonnosti vyjadrený takto:

„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR)

Dôležité je uvedomiť si, že princíp zákonnosti platí iba pre štátne orgány. Pre občanov platí niečo iné::

„Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ (Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR)

Kým teda štát má predpísaný postup ako sa musí správať, občan má len vymedzené hranice (zákazmi a príkazmi) v rámci ktorých môže robiť čokoľvek.

 

Príklad

Ak žiadate o zápis nového vlastníka bytu do katastra, musíte o to požiadať okresný úrad. Tento štátny orgán má v zákone (najmä v katastrálnom zákone a v Správnom poriadku) predpísaný postup ako zápis vykonať. Je tam upravené, aké údaje a prílohy má žiadosť o zápis obsahovať, a čo všetko musí úradník pred povolením zápisu (tzv. vkladu) preskúmať. Upravené je aj to, ako má výsledné rozhodnutie o žiadosti vyzerať, t. j. aké obsahové náležitosti v ňom treba uviesť (výrok, odôvodnenie, pečiatku atď.). Ak by sa okresný úrad od zákonného postupu odklonil a vydal nezákonné rozhodnutie, bolo by ho možné zrušiť pomocou žaloby na súde, alebo protestom prokurátora.

Na uvedenom príklade vidíme, že štátna moc je rozdelená tak, aby jeden štátny orgán mohol kontrolovať činnosť iného štátneho orgánu. Súd ako predstaviteľ súdnej moci kontroluje okresný úrad ako zástupcu výkonnej moci. Ide o uplatnenie ďalšieho dôležitého princípu právneho štátu - princípu deľby moci, ale o tom až nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Po exministroch SNS odsúdených za nástenkový tender pátra polícia

Trest jedenásť rokov a deväť rokov dostali bývalí politici za kauzu nástenka.

DOMOV

Cez čiaru: Hlas za chlieb a čučo. Ako sa volilo na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.


Už ste čítali?