Vecné bremená – kedy ich používame?

Autor: Ondrej Halama | 28.12.2017 o 19:01 | Karma článku: 2,17 | Prečítané:  708x

Právo doživotného užívania parí medzi vecné bremená, s ktorými sa v praxi možno stretnúť najčastejšie. 

Obvyklý scenár je takýto: Pani Anna sa rozhodne, že dcére daruje svoj dom, no pre istotu si zabezpečí, aby ju z domu nikto nemohol vyhodiť. Ako poistka jej slúži práve vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania domu. P. Anna podpíše s dcérou darovaciu zmluvu, ktorej súčasťou bude aj zriadenie vecného bremena. Už samotné slovné spojenie napovedá, že vecné bremeno niekoho zaťažuje. Pri vecných bremenách je zaťaženou osobou vždy vlastník nehnuteľnosti – v našom príklade nový vlastník domu (dcéra p. Anny). Dcéra bude povinná trpieť p. Annu v dome až do zániku vecného bremena (napr. smrťou alebo dohodou). Tak, ako takmer v každom majetkovo-právnom vzťahu, aj tu máme na jednej strane osobu oprávnenú (p. Annu) a na druhej strane osobu povinnú (jej dcéru). Na jednej strane je teda povinnosť vlastníka nehnuteľnosti správať sa určitým spôsobom a na druhej strane je právo oprávneného správať sa určitým spôsobom.

S vecným bremenom sa tiež bežne môžeme stretnúť, ak vlastníme byt v paneláku postavenom na mestskom pozemku. Keďže ide o pomerne častý jav, bol ohľadom takýchto prípadov prijatý špeciálny zákon. Zákonom č. 182/1993 Z. z. sa k mestským pozemkom zriadilo vecné bremeno v prospech majiteľov bytov, ktoré spočíva v práve stavby bytovky na uvedenom pozemku. Mesto je teda povinné trpieť bytovku na svojom pozemku.

Čím sa vecné bremená odlišujú od iných povinností?

Podľa definície v Občianskom zákonníku (§ 151n), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Rozdiel medzi „obyčajnou“ povinnosťou vlastníka (napríklad povinnosť prenajímateľa umožniť nájomcovi  užívanie bytu) a vecným bremenom, je ten, že povinnosť z vecného bremena nezaniká pri zmene vlastníka nehnuteľnosti (prenajímateľa). V našom prvom príklade by sa mohlo stať, že dcéra sa už viac neznesie so starou mamou pod jednou strechou a rozhodne sa dom predať. Ak by sa jej to podarilo, nový vlastník domu by musel dom kúpiť aj s vecným bremenom a naďalej trpieť babku v dome.  Vecné bremená sa viažu na vec, nie na osobu vlastníka. Z tohto dôvodu vecné bremená zaraďujeme do skupiny tzv. vecných práv.

Povinným z vecného bremena je teda vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, avšak osoba oprávnená z vecného bremena môže byť určená dvomi spôsobmi:

1.) vecné bremeno "in rem" - v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti (napr. ak sa zriadi vecné bremeno v tomto znení: „Akýkoľvek budúci vlastník parcely č. XX je oprávnený prechádzať cez parcelu č. YY motorovými vozidlami“. V takom prípade sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu spája s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, preto právo zodpovedajúce vecnému bremenu prejde aj na budúcich vlastníkov parcely č. XX),
2.) vecné bremeno "in personam" - v prospech konkrétnej osoby (napr. ak sa zriadi vecné bremeno v tomto znení: „Jozef Novák, narodený dňa XX.XX.XXXX je oprávnený užívať dom č. XX postavený na pozemku YYY“ V takomto prípade je oprávneným len p. Jozef Novák, a toto právo nemôže previesť na iného a nebude sa po ňom ani dediť).

V katastri nehnuteľností sa vecné bremená evidujú na listoch vlastníctva v časti „C- ťarcha“. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

SIS sa zbavila prvej odhalenej budovy

Tajná služba sa zbavila prvej budovy, ktorá sa dala odhaliť cez internet. Ministerstvo vnútra tam chcel byty pre zamestnancov v ťažkej životnej situácii.

DOMOV

Z armády odchádza na protest skúsený generál

Generálporučík Macko je jediný Slovák, ktorý riadil základňu NATO.

DOMOV

Dobré ráno: Stačilo by Slovákom 200 eur, aby boli šťastní?

Fínsko experimentovalo so základným príjmom.


Už ste čítali?