Pozemková kniha stále živá

Autor: Ondrej Halama | 12.12.2017 o 21:16 | (upravené 14.12.2017 o 12:26) Karma článku: 2,27 | Prečítané:  670x

Aj keď sa zápisy v pozemkovej knihe prestali vykonávať v roku 1964, dodnes ju pracovníci katastra a súdy využívajú pre zisťovanie vlastníkov pozemkov. Možno si pomyslíte, že vlastníci by sa predsa mali zisťovať v katastri...

Nie všetci vlastníci sú však v katastri evidovaní. Má to jednoduchú príčinu: V päťdesiatich rokoch si štát povedal, že nemusí zapisovať každú zmenu vo vlastníctve nehnuteľností, a teda nepotrebuje úplnú evidenciu. Po zmene politického režimu v roku 1989 štát opäť zmenil názor, a tak sa dnes úrady snažia všetkých vlastníkov dostať do evidencie. Najlepším zdrojom informácií pri zisťovaní neevidovaných vlastníkov je práve pozemková kniha.

Systém pozemkových kníh bol na Slovensku zavedený pozemnoknižným poriadkom (zákon č. 222 z roku 1855). Pozemková kniha bola v mnohom podobná súčasnému katastru nehnuteľností. Pozemkovoknižné vložky (PKV) sa, podobne ako dnešné listy vlastníctva, delili na tri časti:

V časti A (list majetkovej podstaty) sa uvádzalo číslo PKV, názov katastrálneho územia a súdneho okresu, označenie nehnuteľností (parcelné čísla, druh pozemku, por. číslo domu, prípadne výmera).

V časti B (list vlastníkov) sa uvádzali vlastníci nehnuteľností uvedených v časti A, spôsob (titul) nadobudnutia vlastníckych práv a zmeny týchto práv. Pri spoluvlastníkoch je uvedená aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu (1/2, 1/16 a pod.).

V časti C sú uvedené „ťarchy“, teda obmedzenia vlastníckych práv ako napríklad záložné právo alebo vecné bremená (napr. povinnosť strpieť prechádzanie určitej osoby cez pozemok).

Rovnako ako u dnešného katastra, aj dokumentácia (operát) pozemkovej knihy obsahovala zbierku listín a mapy. V zbierke listín sa ukladali overené kópie všetkých listín, ktoré boli podkladom pre zápisy v hlavnej knihe. Pozemnoknižné mapy sa spravidla skladali z viacerých na seba nadväzujúcich listov. Tieto mapy sa zachovali v rôznej kvalite. V niektorých katastrálnych územiach ide o pomerne presné zememeračské práce, no nezriedka sa možno stretnúť len s približným náčrtom vyhotoveným „od oka“.

Zápisy do pozemkovej knihy sa vykonávali na návrh dotknutých osôb (napr. dedičov) a každý zápis vyžadoval schválenie súdom. Zaujímavosťou je, že aj P. O. Hviezdoslav ako podsudca v Dolnom Kubíne mal niekoľko rokov na starosti vedenie pozemkovej knihy (viac tu). Ak sa zapisoval nový majiteľ na základe kúpnej zmluvy, zápis mal, podobne ako aj dnes, konštitutívny účinok, t .j. nový vlastník  nadobudol nehnuteľnosť až momentom jeho zápisu do pozemkovej knihy. Tým bol zaručený súlad medzi právnym stavom a stavom zachyteným v pozemkovej knihe. Od 01.01.1951 (od účinnosti nového Občianskeho zákonníka) bol zrušený konštitutívny účinok zápisu do pozemkovej knihy. Od tej doby sa začal rozdiel medzi evidovaným stavom a právnym stavom čoraz viac rozchádzať. Aj vďaka tomu máme na Slovensku dodnes problémy s neúplnosťou evidencie katastra a údaje o niektorých vlastníkoch je nutné dodatočne zisťovať.

Okrem pozemkových kníh existovali a železničné knihy. Boli podobné pozemkovým, ale zachycovali len nehnuteľnosti slúžiace prevádzkovaniu verejnej dopravy. Viedli ich krajské súdy v Prahe, Brne a Bratislave. Viedli sa aj banské knihy (do roku 1958), kde sa okrem vlastníckych vzťahov evidovali niektoré zvláštne práva súvisiace s ťažbou nerastov.

Kto by chcel do pozemkovej knihy nahliadnuť, môže tak urobiť na okresnom úrade po zaplatení poplatku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Babiš rovná sa ANO, ANO rovná sa Babiš

Kdesi na konci tunela sa predsa len čosi črtá.

SVET

Ukrajina priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne prebieha otvorený konflikt.


Už ste čítali?